Martina Says: 
Červen 3rd, 2009 at 10:25   edit
no poklad, krásne si opísal ten kurz… len škoda, že si sa ho nezúčastnil a iba si nás 20 min pozoroval od brehu… ty nevieš, čo to bolo ráno o 7:00 vstávať do upršaného chladného počasia a ísť niekam s vedomím, že v suchu dnes neostaneš…
takže moja verzia a myslím, že všetkých naozaj zúčastnených je: ” cesta do Nového mesta nad Metují bola zábavná, keďže s nami v aute boli Hanka, Šárka a hlavne kamoška Becherovka Lemon, ale to pssst 
 )
po príjazde do mesta nastalo pátranie po zvyšnej skupine, ktorá samozrejme vyštartovala z Prahy skôr… asi po 15 min sme ich vďaka Gabče objavili… jediná, čo chápe pojem byť “mobilná” 

 ) ako už Tom spomínal večer sme trávili v hospode u Paďoura, kde nás prekvapili dobrým jedlom a pitím za málo peňazí… keďže nás nasledujúce ráno čakal boj s počasím a niektorých aj s pádlom tak sme sa nezdžali dlho… Po príchode do kempu sme boli prekvapaný, čo nám Adam rezervoval… čakali nás útulné chatky a krásna príroda vôkol … chvíľku sme ešte posedeli vonku, ale rýchlo sme uznali, že by bolo vhodné ísť do hajan…
prišlo sobotné ráno a sním vstávanie o 7:00, dážď a strašná zima… myslím, že okrem Adama K. sa do toho nikomu nechcelo 

 )) no, ale sme silní a odvážni ľudia takže sme podľa dohody boli na 8:00 nastúpení na vodáckom kurze… chlapík, čo nás privítal bol veľmi milý a ústretový (ďalej iba “Peťo”)… po krátkej rozprave nastal čas navliecť naše zmrznuté telá do neoprenov… počas tejto aktivity nastali momenty smiechu, ale aj nervozity ako sa do toho vôbec natlačiť 

 )) Peťo nás ďalej vystrojil záchrannými vestami a prilbami… rozdal nám pádla a kánoe, ukázal nám ako sa pádluje na suchu a teoreticky nám vysvetlil manévre, ktoré sa budeme učiť neskôr vo vode… a bez toho aby sa nás spýtal, či naozaj chceme ten vodácky kurz absolvovať keď strašne prší a je nám zima nás nasmeroval dolu k vode… cestou sme si vytvorili dvojice… keďže ja a Imrich sme videli pádlo a kánoe prvý krát tak sme si sadli so skúsenejšími vodákmi… on mal Hanku (háček) a ja Davídka (kormidlo)… Kubo (kormidlo) bol s Terkou (háček), Adam K. (kormidlo) so Šárkou (háček) a Adam P. (kormidlo) s Gabčou (háček)… samozrejme sme sa cez deň pár krát prestriedali… celé doobedie sme sa učili ako vôbec to pádlo držať a ako správne robiť manévre ako “záves”, “záves cez ruku”, či “príťah” (dúfam, že som to pomenovala správne) 

 ) (keby ste si mysleli, že nám za ten čas prestalo pršať tak ani náhodou… maximálne na 15 min)… (a keby vás zaujímalo kde bol Tomášek, tak spinkal v teple a v suchu a hral sa s Qvittou)… Peťo nám vymyslel súťaž robenie 8-čiek na čas… najrýchlejší boli Adam K. so Šárkou a tí, ktorí sú kamoši a chceli ich nehať vyhrať sme boli my s Dávidkom (najpomalší)… konečne sme si o 12:30 vynútili prestávnku na obed… (ale ešte niekde medzi tým nám Peťo pripravil teplý čaj a čokoládu na posilnenie 

 )… no vyzliekanie sa z mokrého neoprenu nám dal viac zabrať ako si ho ráno obliecť, ale za ten pocit, že si oblečieme suché veci a nebude nám zima to stálo… asi vás neprekvapí keď poviem, že sme sa na obed vybrali už do spomínanej hospody u Paďoura… Tomášek s Qvittou nás tam následovali (hádam nebude o hlade 

 ) …posilnili sme sa dobrým jedlom… (až na Adama K., ktorý ako jediný dostal nedopečeného pstruha a tiež ich stôl nejak obshluha dlžie obchádzala 

 )… po návrate do vodáckeho kurzu nám Peťo dál inštrukcie ako splaviť jez… my nežnejšie stvorenia sme si povedali, že ani náhodou a mysleli sme si, že nás to obíde… Pri obliekaní mokrých plaviek a neoprenov Terezka zistila, že celé doobedie mala svoj neopren oblečený naopak 

 ))) po skvelej zábave nastal moment keď nám oznámili, že na jez ideme všetci… teda niektoré sme ho splavili pod nátlakom svojich chlapov, ale prežili sme a môžem povedať, že nelutujem 

 ) potom nastal čas na splav rieky Metuje a využívanie manévrov v reále… to už som mala ako kormidlo Adama K… Davídek to po obede vzdal kvôli kolenám… Šárka ďalej pokračovala ako háček s Peťom (kormidlo)… Všetko prebiehalo úplne super, každý z nás sa snažil ako najlepšie vedel, naozaj nám to dávalo zabrať a tešila nás každá aj malá pochvala od Peťa… pri jednom z posledných manévrov to Kubo s Terezkou nezvládli a cvakli sa… Terezka bola chvílku v šoku, ale nič sa im našťastie nestalo… Adam K. sa rozhodol, že tí čo sú na vode prvý krát sa musia cvaknúť tiež tak pri prvej možnej príležitosti s nami prekotil kánoe… spanikárila som tak sa mi v lavici zasekla noha, ale vytiahol ma kým som sa nepritopila viac… cvakol aj Imricha, ale ten nejak stihol vyskočiť a namočil sa len po “bradavky” 

 ) blížime sa už ku koncu nášho intenzívneho vodáckeho kurzu, ktorý naozaj trval 8 hodín… Peťo nás spolu s kánoe a pádlami vytiahol na lúku kam mali pre nás prísť Tom, Dávidek a niekto od Peťa pre kánoe… no predstava to bola fajn, kým nám Davídek a Tom neoznámili, že sú v Hradci Králové… trošku dosť mimo od miesta kde sme boli my… Peťo to našťastie vyriešil a požiadal jeho manželku, či sa neotočí na 2krát… My sme sa zatiaľ na tej lúke hromadne prezliekali… Terezka ma znova pobavila keď sa zasekla pri vyzliekaní v nepremokavej bunde:))) po návrate do vodáckeho areálu sme sa už naposledy prezliekli… Peťo nám rozdal šnúrky na krk a nálepky a samozrejme Adam K. a P. si kúpili oblečenie s motívom 

 )) to už sa vrátili aj Tom a Davídek a mohli sme sa konečne pobrať do kempu aby sme si dali teplú sprchu (do sprchy, ktorá bola v kempe by ste natlačili celú triedu materskej škôlky) a vyrazili do našej obľúbenej hospůdky u Paďoura kde sme sa mali stretnúť s Peťom aby sme si porozprávali dojmy a pojmy 

 ) Všetci sme boli strašne unavení takže sme zas iba dobre najedli a napili za málo peňazí a vyrazili do kempu… ešte sme si urobili malé posedenie vonku a trošku popili, ale pred 2:00 sme už boli v každý vo svojej chatke… nasledujúce ráno bolo krásne v tom, že sme mohli vstať kedy sme chceli… 

 ) keď sme sa všetci zobudili, spoločne naraňajkovali a zbalili rozhodlo sa, že sa ideme prejsť po meste… Tom spomínal, že Nové mesto nad Metují stojí za to a mal pravdu… je krásne… 

 Šárka ostala v meste kam pre ňu prišla mamina a posádka Adama P. sa tiež vydala na cestu domov… my zvyšní sme podlahli Tomáškovmu prianiu a išli do Jaroměře na vláčky… Nevravím, že sa nám tam chcelo, ale bolo to naozaj zaujímavé… keďže sme už umierali hladom vybrali sme sa hladať vhodnú reštauráciu… cestou sme zbadali veľkú reklamu na dome na mexickú reštauráciu… to sme si predsa nemohli nehať uisť… jedlo bolo úžasné (Tom bol unesený hlavne z dezertu) a ceny boli tiež prijatelné.
Takže to je môj pohľad na vodácky kurz, za ktorý ďakujem Adamovi K. a tiež Tomáškovi, ktorý ma tam svojou tvrdohlavosťou donútil ísť 

 

 ) ďakujem tiež všetkým zúčastneným za spoločný víkend plný zábavy a zážitkov…:))))))